A tak sa zamyslam...

Ked mi bolo dost nanic tak som nasla Nanicmamu. Spoznala som kopec zaujimavych ludi a nasla si kamosky. Naucila som sa ze mlcat je niekedy zlato a ze aj akokolvek dobre mienena rada nemusi vyzniet tak, ako som to myslela ja. Zacala som sa zaujimat o osudy ludi a viac precitovala ich bolacky a ziale. Naucila som sa davat. Naucila som sa brat si dobro, prijmat kritiku {?}, vediet sa podelit....s radostami, starostami...uprimne. Naucila som sa ze niektori ludia nas stretaju na chvilu, ini na dlhsie ale kazdy nam nieco dava, kazdy ma pre nas svoj vyznam a zmysel. Ja som nasla na NM priatelov. Nie je ich vela. Ale vdacim im za vela. Ribisske za otvorenie oci. Natalii, Georgine a Polarke za uprimnnost. Molekule, Antonii, Manny, Vyvyke za pismenka a za vsetkym dakujem za cas ktory so mnou travia virtualne ci inak.Jahodke za snahu o pravdivy obraz a Filipke za uprimnost, ktora sa mnohokrat tvarila ako kopanec ale ja v zasade viem, ze to kopanec nebol :} A urcite aj mnohym dalsim.
V mojom zivote je teraz cas na bilancovanie, prehodnocovanie. Nieco sa konci a nieco zacina. Je cas uzavriet jednu kapitolu. Kapitolu pisanu na NM. Odteraz uz len ako nestranny pozorovatel budem sledovat toto dianie. Pisem to na ribisskin web preto, lebo sa chcem podelit o skusenost. A o radost z noveho zaciatka.
...dakujem vam baby ze ste....a dakujem kamile za ten cas straveny u nej vo virtualnej obyvacke...