Popletená dovolenka ukončená

Ako som napísala na začiatku, ubytovanie sme mali len do stredy rána. Tak keď sme v stredu ráno vstali, začali sme sa pomaličky baliť. Po zbalení si vecí sme sa naraňajkovali. Veci sme si dali do auta a rozlúčili sme sa.
Na navigáciu sme si zadali nové " prechodné bydlisko " ... Keď sme prišli na miesto, ešte nebolo nič pre nás pripravené, aj keď sme mali v pokynoch že od 11h sa dá už ubytovať. Tak sme išli pozrieť prístup k vode. No... bol dosť ďaleko od bývania a cez koľajnice. Keď sme sa vrátili, dostali sme kľúčik od izby. Prekvapila nás špina na nočných stolíkoch... Fakť doslova čierne servítky nám zostali v rukách po ich utretí... V kúpeľni bol aj záchodík... poklop bol zatvorený. Potešilo ma to, lebo to znamená že si títo ľudia nevypúšťajú zbytočne svoju energiu týmto odpadom von... Avšak keď som si tam išla sadnúť, zistila som že ten dekel sám hore nedrží... A tak som ho pri sedení mala opretý o svoj chrbát... čo pri zistení špiny na ňom z vnútra nebolo dvakrát príjemné... brrrrr... Pozreli sme sa na seba... dáme to? chceme tu zostať? Adriana vraví že na jednu noc to stačí. Tak som prikývla... Odišli sme teda na vodu. Cestou sme si kúpili lángoš a autom sme prešli na naše obľúbené miesto a zložili sme sa. Na vode v nás začal vŕtať červík pochybností... Zostať v tej špine? Alebo odísť? Dali sme si otázku, čo sa môže stať, keby sme sa odhlásili? No jedna noc stojí cca 18,50€ ... Možno by sme ich museli zaplatiť. A nové bývanie zháňať a taktiež ho zaplatiť... Ja som s tým bola vyrovnaná... Nakoniec sme sa však zhodli že to nebudeme už riešiť, že bývame, je tam kľud a tak sme zostali... Večer sme sa po kúpaní ešte poprechádzali po námestíčku, kde boli rôzne reštaurácie a strelnica. Potetovaný opitý ujo v námorníckom tričku a čiapke mi " čumel" do výstrihu, keď som mierila na paličku v dolnej rade... Netrafila som... Chichocem sa Moje ego výherkine Trakovickej diabolky na pár sekúnd utrpelo prehru a so smiechom sme i o stánok ďalej išli skúšať klobúky.
Po tejto veselej prechádzke sme sa rozhodli ísť už na izbu. Jedli sme ešte na pláži. Takže okolo stánkov s nos vykrúcajúcim jedlom sme prešli v pohode. Keď sme parkovali pri dome, kde sme sa ubytovali, uvideli sme jedno auto s ečv Galantskou a druhé s levickou. Teta domáca nám povedala že sú to len chalani, čo nechali svoje ženy doma a prišli sa kúpať. Smiali sme sa keď sme uvideli 5 chlapov ako si štrngajú na terase s plnými pohármi... My sme to urobili opačne. naše drahé polovičky sme nechali doma a my sle sa išli porekreovať troška k vode.
Vošli sme do izby, osprchovali sme sa s vreskotom v ľadovej vode-lebo teplá už netiekla. Chceli sme sa napojiť troška na net, poposielať info o sebe domov. Síce tam bola aj adresa a aj nálepka wifi-free... avšak keď sa napoja asi len dvaja komunikaciechtivci na net, tak nejako nechce fungovať. Tak sme rezignovali a zaľahli sme. Ja som zaspala rýchlo, Adriana sa ráno priznala že sa ešte dlho na posteli prehadzovala.
Ráno sme sa pobalili, zaplatili a odišli sme ešte na pláž. Na naše staré príjemné miesto. Auto sme si dali do tieňa poblíž. Slniečko krásne svietilo, Voda bola ešte čerstvá-nie moc studená, ale ani nie horúca, aká býva po trinástej hodine. Čo si dáme na raňajky? Mali tam rôzne dobroty. Vyhrávajú palacinky. Je to výborný štart do dňa plného leňošenia a válania sa a čľapkania sa... Po raňajkách voda, opaľovanie sa. K obedu sme si dali debrecínsku " kolbás " mňam, bola výborná. Po obede sme išli ešte do vody a určili sme si že okolo 15h štartujeme auto smerom domov. Tak to aj vyšlo.
Po okúpaní a usušení sa sme ešte vbehli do potravín, kúpili sme si fantastický chlieb na doma, klobásu, na trhu ovocie, nastavili navigáció a vyštartovali sme
Cesta ubehla rýchlo. V Gyóri sme sa aj napriek kolóne na moste veľmi rýchlo predrali za ňu. Adrianine šoférske schopnosti sú fantastické, a tak som si cestu spokojne užívala vedla nej. Ani sme sa nenazdali, boli sme vo Veľkom Mederi. Odtiaľ sme to strihli okolo Dunajskej Stredy na Galantu a o chvíľu sme sa v Seredi napojili na R1. Tam sme to rozbehli čo to dá a pravidlá cestnej premávky dovolia.
Zhruba za 25 minút som otvárala bránu u nás doma. Vybalila som si veci z auta. Moje pleteniny nespletené a aj hotové.
Objali sme sa. Radovali sme sa že sme to krásne všetko zvládli so všetkým čo k tomu patrí a že sme sa šťastne vrátili domov. teda zatiaľ len ja, Adriana sa mi mala prihlásiť cez aplikáciu na telefóne z domu, že je tiež už doma. Keď sa tak stalo, ukončila som nie len fyzicky, ale aj v duši svoju dovolenku, ktorá aj keď bola popletená, bola nádherná Srdce Kvietok . Ďakujem Slnko

Má to zmysel